Pri príležitosti kontroly a následného hodnotenia projektov prebiehajúcich do roku 2020 vrámci  informatizácie spoločnosti, generálny riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu Ľ. Andrassy konštatoval, že

"príkladom dobrej praxe je projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva".  

Viac o kontrole a hodnotení projektov si môžete prečítať nižšie v článku Najvyššieho kontrolného úradu:

Bratislava  27. apríl 2020 –  Komplexný pohľad na fungovanie verejnej moci a realizáciu kľúčových verejných politík na Slovensku predstaví poslancom parlamentu predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ SR) Karol Mitrík prostredníctvom správy o kontrolnej činnosti národnej autority pre oblasť externej kontroly. Správa sumarizuje výsledky práce za rok 2019 a ponúka závery z 39 kontrolných akcií i odborných analytických štúdií. Úrad upozorňuje okrem iného na často neefektívne využívanie národných či európskych finančných prostriedkov, na netransparentné nakladanie s majetkom štátu, ale aj nedostatočný systém vnútornej kontroly. Minuloročné kontrolné akcie priniesli okrem príkladov zlej praxe, aj pozitívne zistenia, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia či návod pre lepšiu a účinnejšiu správu veci verejných.

Kontrolóri sa v ostatných rokoch nezameriavajú len na klasické oblasti ako je dodržiavanie zákonov a finančných pravidiel. „Nemôžeme sa uspokojiť s tým, či bol dodržaný zákon o účtovníctve, či boli prostriedky použité v súlade s rozpočtovými pravidlami. Musíme dávať verejnosti odpoveď na otázku, ako konkrétne pomáhajú použité verejné prostriedky a európske zdroje k rozvoju spoločnosti, k jej udržateľnému a ekologickému rozvoju. Zároveň však musí byť najvyššia kontrolná inštitúcia v štáte schopná povedať, ako realizované projekty prispievajú k zvyšovaniu kvality života samotného občana“, vysvetľuje predseda NKÚ SR Karol Mitrík. Príkladom môže byť kontrolná akcia, ktorá bola zameraná na účinnosť mýtneho systému. Podľa zistení kontrolórov, peniaze získané z diaľničných poplatkov neprispievajú k rozširovaniu nosnej dopravnej infraštruktúry, pretože až polovica vybraných financií smerovala na účty súkromných spoločností. Konkrétne z 1,6 mld. eur vybratého mýta išlo 760 mil. eur priamo na účet Skytollu, ktorý mýtny systém od roku 2010 prevádzkuje (pozri graf 1).

Zmyslom činnosti NKÚ SR  nie je iba na nedostatky poukazovať, dôležité je, aby sa podstatné problémy, na ktoré poukázala kontrola, aj skutočne riešili, aby sa prijímali rozhodnutia, ktoré menia správu vecí verejných k lepšiemu. „Poslanci  novozvoleného parlamentu dostanú komplexnú informáciu o tom, čo úrad v predchádzajúcom roku kontroloval, aké systémové odporúčania sme ponúkali vláde pre to, aby boli verejné financie lepšie spravované, aby verejné politiky, ktoré štátne inštitúcie realizujú, prinášali pozitívne efekty pre spoločnosť i samotných občanov“, priblížil generálny riaditeľ kancelárie predsedu NKÚ SR Ľubomír Andrassy. Kontrolný úrad ponúka vláde i parlamentu pohľad na fungovanie štátu v rizikových oblastiach, odkrýva nedostatky v systéme riadenia kľúčových národných projektov a popisuje tiež slabé stránky napĺňania cieľov pre udržateľný a transparentný rozvoj slovenskej spoločnosti.

Národná autorita pre externú kontrolu ukončila v minulom roku 39 kontrolných akcií a jej kontrolóri preverili viac ako 420 subjektov. Analytici úradu zároveň spracovali štyri tematické štúdie a odbornej verejnosti ponúkli dve analytické správy. Pri pohľade na čísla kontrolóri identifikovali bezmála 1720 zistení a to od nedodržiavania finančných, rozpočtových pravidiel, využívania majetku, transparentnosti rozhodovania až po systémové nedostatky, ktoré spôsobujú, že vynaložené európske či štátne zdroje sa nevyužívajú efektívne a účelne. Subjekty na základe záverov, vecných odporúčaní kontrolórov prijali viac ako tisíc opatrení na elimináciu či odstránenie zistených nedostatkov.

Najvyšší kontrolný úrad SR v roku 2019 preveroval aj to, ako Slovensko napĺňalo kľúčové ukazovatele udržateľného rozvoja v rámci Agendy OSN 2030. Slovenskí kontrolóri na týchto témach aktívne spolupracujú s ostatnými národnými kontrolnými inštitúciami sveta. Príkladom môže byť medzinárodný audit dodržiavania pravidiel tzv. Bazilejského dohovoru, teda prevozu odpadu medzi štátmi. NKÚ SR zistil, že pravidlá zadefinované na národnej úrovni, ani pri porovnaní s okolitými štátmi ako napr. Poľsko a Ukrajina nie sú dostatočné a nenapĺňajú ciele, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v medzinárodných dokumentoch.

V roku 2019 prezentoval kontrolný úrad okrem iného významné zistenia týkajúce sa informatizácie spoločnosti. Na základe záverov z prierezových kontrol vykonávaných úradom za ostatné tri roky kontrolóri konštatujú, že riadenie veľkých IT projektov je nedostatočné a s tým je následne spojené vysoké riziko nedodržiavania termínov a neplnenie kľúčových merateľných ukazovateľov. „Nehovoriac o tom, že práve v takýchto krízových situáciách, aké teraz zažívame v dôsledku koronavírusu, by sme mohli efektívne využívať informačné systémy, na ktoré Slovensko vynaložilo za ostatných desať rokov viac ako miliardu eur. Ukážkou zlého riadenia je na základe záverov z minuloročných kontrolných akcií projekt elektronizácie činností katastra či elektronizácie vzdelávania. Na druhej strane, príkladom dobrej praxe je projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva, dopĺňa Ľ. Andrassy.

Záver roku 2019 bol spojený aj so zmenou zákona o NKÚ, ktorá sa výrazne premietne aj do práce nového parlamentu. Už v roku 2020 sa príslušné výbory NRSR stanú aktívnym partnerom národnej autority pre externú kontrolu. Za účasti kontrolórov i zodpovedných ministrov či vrcholových manažérov kontrolovaných štátnych, verejných inštitúcií budú poslanci prerokovávať  správy s kľúčovými zisteniami z jednotlivých kontrolných akcií. Volení zástupcovia občanov, poslanci tak budú môcť priamo prispievať k zlepšeniu správy vecí verejných, riadeniu kľúčových verejných politík a to napríklad zmenou legislatívy či prijímaním i kontrolovaním plnenia vecných odporúčaní schválených pre vládu, ministrov či riaditeľov štátnych podnikov. „Poslanci spoločne so zástupcami kontrolovaných subjektov budú meniť legislatívu, prijímať strategické dokumenty tak, aby sa na Slovensku spravovali veci verejné lepšie, aby sa európske a verejné prostriedky používali efektívne a transparentne. A k tomuto cieľu nám môže pomáhať nielen nezávislá externá kontrola v podaní NKÚ, ale i cielená vnútorná kontrola každého ministerstva či inej verejnej inštitúcie“, uzatvára generálny riaditeľ Ľ. Andrassy.